Na Coburgovskej železnej ceste vznikli pre návštevníkov prvé tri unikátne informačné panely
Projekt Coburgovskej železnej cesty postupne nadobúda hmatateľnú podobu. V lokalitách niekdajšieho
Pohorelského železiarskeho komplexu Vaľkovňa, Zlatno a Nová Maša boli umiestnené prvé informačné
panely, ktoré návštevníkom približujú zabudnutú históriu týchto miest spätú s industriálnym rozvojom
regiónu a Coburgovcami. Projektu sa dlhodobo venuje občianske združenie Coburgovci na Slovensku
v spolupráci s viacerými partnermi.
Coburgovská železná cesta má potenciál stať kultúrnou trasou, ktorá prepojí industriálne lokality na
Horehroní, Gemeri a Spiši, s významnými šľachtickými sídlami, loveckými zámočkami a prírodnými lokalitami
na Slovensku. Zároveň má potenciál prepojiť našu krajinu s miestami, kde tento významný európsky rod
zanechal stopu. Je to príležitosť vytvárať spolupráce napríklad s Nemeckom, Rakúskom alebo Bulharskom.
Ako uviedol Ján Lunter, predchádzajúci predseda Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorého život je
úzko spojený s územím, kde Coburgovci pôsobili: „Coburgovci spravili veľa pre tento región, socializmus bol
nevďačný, takmer sa na nich zabudlo, pritom máme sa od nich čo učiť. Som veľmi rád, že v regióne sú ľudia,
ktorí oživujú ich príbeh aj miesta a stavby, ktoré so slávnou érou železiarskeho komplexu súvisia.“
„Projektu sa venujeme od roku 2019, kedy za finančnej podpory nášho kraja, v spolupráci s Horehronským
múzeom a oblastnou organizáciou cestovného ruchu Región Horehronie, vznikla architektonická štúdia
Coburgovskej železnej cesty. Bol to moment, kedy sa prvýkrát zmapovali všetky industriálne lokality na
Horehroní s dôrazom na Coburgovský park a niekdajší dom správy majetku Coburgovcov, takzvanú
Coburgovskú kúriu. Už vtedy vznikla myšlienka prepojiť tieto významné miesta trasou a doplniť každú
o informačný bod. Cieľom bolo upútať návštevníka a priamo na mieste mu priniesť zážitok z objavovania tejto
neznámej histórie regiónu. Každoročne organizujeme komentované sprevádzania pre verejnosť, vďaka týmto
panelom sa však naskytá návštevníkom možnosť objaviť ich aj bez sprievodcu, kedykoľvek budú prechádzať
našim regiónom,“ uvádza Jarmila Oceľová, z občianskeho združenia Coburgovci na Slovensku.
„Tento projekt dlhodobo rezonuje a prináša zaujímavý pohľad na cestovný ruch v regióne Horehronie. Popri
prekrásnej prírode popretkávanej sieťou kvalitných cyklotrás, turistických, či konských trás, ktorými je región
známy, týmto jednoznačne rozširuje pre návštevníkov ponuku v súlade s produktovou líniou nášho kraja
Stopy dejín. Je podkladom pre spoluprácu viacerých regiónov a miest, ktoré táto téma prepája, od Svätého
Antona cez Horehronie až po Prednú Horu či Jelšavu na Gemeri. Sú to desiatky lokalít, ktoré vďaka tomuto
projektu získavajú spoločnú komunikačnú platformu a jednotný vizuál,“ hovorí Daniela Volenská z krajskej
organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus.
Informačné panely sú vyrobené z corténu, vodným lúčom je v nich vyrezaná mapa. Každý panel nesie
zaujímavé informácie o lokalite, v ktorej sa nachádza a to v slovenčine aj v angličtine. Okrem toho je
súčasťou panelu menší kvíz pre deti a návštevníci tam nájdu aj QR kód, ktorý ich po naskenovaní mobilným
telefónom premiestni na web www.coburgovci.sk, kde nájdu informácie o ďalších lokalitách na Slovensku.
Dozvedieť sa tam budú môcť aj o aktivitách občianskeho združenia Coburgovci na Slovensku, ktoré stojí za
projektom Coburgovskej železnej cesty.
Podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Beljak dopĺňa: „Naša história je súčasťou toho,
kým sme. Ak ju poznáme a chránime, môže sa stať pevným základom, na ktorom môže rásť aj rozvoj nášho
regiónu. V našom kraji sa o tento princíp opierame a preto som veľmi rád, že Rozvojová agentúra
Banskobystrického samosprávneho kraja cez svoj členský príspevok v miestnej oblastnej organizácii podporila
projekt Coburgovskej železnej cesty sumou 5000€. Verím, že informačné panely zvýšia povedomie o histórii
a budú základom pre ďalšiu záchranu významných pamiatok niekdajšieho Pohorelského železiarskeho
komplexu.“
Zdroj: OOCR REGIÓN HOREHRONIE
