Unikátna tradícia plavenia dreva vo vodnom žľabe Rakytovo pri Dolnom Harmanci získala významné celoslovenské uznanie. Tradičný spôsob dopravy dreva, ktorý je neoddeliteľne spätý s posledným funkčným vodným žľabom svojho druhu na Slovensku, bol zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Zápis potvrdzuje mimoriadnu kultúrnu a historickú hodnotu tejto tradície a zároveň zdôrazňuje význam jej ochrany a zachovania pre budúce generácie.
Vodný žľab v doline Rakytovo vznikol už v 19. storočí ako súčasť systému dopravy dreva z okolitých lesov. V roku 2001 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a o päť rokov neskôr prešiel rozsiahlymi rekonštrukčnými prácami. Po obnove sa stal plne funkčným po celej svojej dĺžke 2 450 metrov, čím sa zaradil medzi technické rarity nielen na Slovensku, ale aj vo svetovom meradle.
Vodný žľab je dnes obľúbeným cieľom návštevníkov všetkých vekových kategórií a jedným z najvýraznejších symbolov mestských lesov Banskej Bystrice. Mestskí lesníci sa dlhodobo venujú jeho údržbe a ochrane, aby zostal zachovaný ako významné svedectvo lesníckej histórie regiónu.
„Teší ma, že tradičnému plaveniu dreva v unikátnom vodnom žľabe Rakytovo sa dostalo významného uznania. Je výsledkom dlhoročnej snahy pracovníkov Mestských lesov Banská Bystrica, ktorí sa o túto jedinečnú technickú pamiatku starajú a neustále ju zveľaďujú. Aj každoročné otváranie drevorubačskej sezóny spojené s tradičným plavením dreva potvrdzuje záujem širokej verejnosti o túto výnimočnú tradíciu. Vodný žľab Rakytovo je dnes jedinečným príkladom spojenia ochrany prírody, zachovávania tradičných zručností a vzdelávacej funkcie lesov,“ uviedol primátor Banskej Bystrice Ján Nosko.
Do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska bolo v tomto roku zapísaných sedem nových prvkov. Osvedčenie o zápise prevzal počas slávnostného galaprogramu nový konateľ spoločnosti Mestské lesy Banská Bystrica, s. r. o., Jozef Jankov.
„Je to pre nás uznanie za dlhoročnú starostlivosť a zveľaďovanie lesného majetku. Naďalej budeme pokračovať vo vzdelávacích aktivitách, organizovaní exkurzií lesnej pedagogiky pre deti a mládež, ako aj v praktických cvičeniach pre študentov Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene,“ doplnil Jozef Jankov.
Tradícia s bohatou históriou
Plavenie dreva patrilo v minulosti medzi najefektívnejšie spôsoby jeho dopravy z horských oblastí do miest spracovania. V časoch, keď neexistovali moderné dopravné prostriedky, sa využívala sila vody, gravitácia a pomoc ťažných zvierat.
V menších horských dolinách, kde vodné toky neboli prirodzene splavné, vznikali špeciálne drevené vodné žľaby. Tie umožňovali prepravu kratších kusov dreva na väčšie vzdialenosti. Drevo z okolitých lesov slúžilo ako stavebný materiál a zdroj energie pre bane, huty či sklárne.
Príprava plavenia si vyžadovala rozsiahlu organizáciu práce. Drevo bolo najskôr približované k žľabu pomocou suchých žľabov, koní alebo ručne, následne sa spracovalo na metrové kusy. Najvhodnejším obdobím na plavenie bola jar, keď topiaci sa sneh zabezpečoval dostatok vody. Údržba žľabov, príprava dreva aj samotné plavenie boli výsledkom spoločného úsilia mnohých pracovníkov, ktorí tak vytvárali významnú súčasť lesníckej tradície regiónu.
Zápis plavenia dreva v Rakytove do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska predstavuje dôležitý krok k zachovaniu tejto jedinečnej tradície a jej odovzdávaniu ďalším generáciám.
Zdroj, foto: mesto Banská Bystrica
