Na východe Slovenska potvrdili výskyt vysoko patogénnej vtáčej chrípky subtypu H5N1. Ohnisko nákazy bolo zaznamenané v obci Klenov v okrese Prešov, kde laboratórne testy potvrdili vírus u uhynutých vtákov chovaných v zajatí. Informovala o tom Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky.
Podľa dostupných údajov vírus potvrdili po tom, čo na Klinike vtákov, exotických a voľne žijúcich zvierat Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach uhynuli tri jedince. Išlo o kuvička obyčajného, kniha okrúhlohlavého a plamienku driemavú. Následné laboratórne vyšetrenia potvrdili prítomnosť vysoko patogénnej vtáčej chrípky.
Okamžité opatrenia a monitoring
Regionálna veterinárna a potravinová správa prijala bezprostredné opatrenia v súlade s európskou a národnou legislatívou. Vytýčené boli ochranné pásma a pásma dohľadu. V dotknutej oblasti prebieha klinické sledovanie chovov hydiny, kontrola presunov zvierat a zvýšené biologické zabezpečenie fariem.
Hlavný veterinárny lekár SR Martin Chudý upozornil, že situáciu netreba podceňovať. „Apelujeme na všetkých chovateľov, aby dôsledne dodržiavali preventívne opatrenia, minimalizovali kontakt hydiny s voľne žijúcim vtáctvom a bezodkladne hlásili akékoľvek podozrivé úhyny. Rýchla reakcia je kľúčová pre zastavenie šírenia vírusu,“ uviedol.
Riziká pre chovateľov aj voľne žijúce vtáctvo
Vysoko patogénna vtáčia chrípka H5N1 predstavuje vážne riziko najmä pre chovy hydiny, kde môže spôsobiť rýchle šírenie nákazy a vysoké úhyny. Vírus sa prenáša priamym kontaktom medzi vtákmi alebo kontaminovaným krmivom, vodou a prostredím. Významným faktorom sú aj migrujúce druhy voľne žijúcich vtákov, ktoré môžu vírus prenášať na veľké vzdialenosti.
Odborníci upozorňujú, že hoci je riziko prenosu na človeka nízke, nemožno ho úplne vylúčiť. Preto sa odporúča vyhýbať manipulácii s uhynutými vtákmi bez ochranných pomôcok a každý nález nahlásiť príslušnej regionálnej veterinárnej správe.
Prevencia je rozhodujúca
Štátna veterinárna a potravinová správa zdôrazňuje potrebu prísnych biologických opatrení. Chovatelia by mali zabezpečiť, aby hydina neprišla do kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom, používať dezinfekčné rohože, pravidelne čistiť priestory a obmedziť vstup cudzích osôb do chovov.
Situácia je monitorovaná aj v spolupráci s odbornými pracoviskami a medzinárodnými organizáciami. Vývoj nákazy bude závisieť od dôslednosti prijatých opatrení a rýchlosti identifikácie prípadných ďalších ohnísk.
zdroj: Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
