Zadlženosť slovenských miest sa v roku 2024 dostala na najnižšiu úroveň od roku 2009, no medzi jednotlivými samosprávami pretrvávajú výrazné rozdiely. Vyplýva to z údajov o hospodárení obcí a miest, ktoré sledujú ekonomické ukazovatele verejnej správy. Rozhodujúcim kritériom rebríčka je podiel celkového dlhu na bežných príjmoch samosprávy.
Priemerná zadlženosť miest na Slovensku dosiahla podľa dostupných dát úroveň 20,3 percenta. Napriek priaznivému celkovému trendu sa niektoré mestá pohybujú výrazne nad týmto priemerom.
Medzi najzadlženejšie mestá podľa pomeru dlhu k bežným príjmom patria Veľký Šariš s úrovňou 47,2 percenta a celkovým dlhom 3,8 milióna eur a Bratislava s mierou 46,1 percenta, pričom jej celkový dlh dosahuje 215,9 milióna eur. Nasledujú Zlaté Moravce s 38,6 percenta, Spišské Vlachy s 38,4 percenta a Galanta s 38,2 percenta.
Do prvej desiatky patria aj Gelnica, Šaľa, Nová Dubnica, Prešov a Želiezovce. Hoci percentuálna miera zadlženia je kľúčovým ukazovateľom, pri väčších mestách treba zohľadniť aj absolútnu výšku dlhu, rozsah investícií a veľkosť rozpočtu.
Zníženie priemernej zadlženosti je výsledkom kombinácie úsporných opatrení, vyšších daňových príjmov a stabilizácie verejných financií po pandemickom období. Na druhej strane sa zhoršila priemerná bilancia bežného účtu miest, čo znamená, že časť samospráv má obmedzený priestor na financovanie bežných výdavkov z vlastných príjmov.
Minister financií Slovenskej republiky Ladislav Kamenický uviedol: „Pokles priemernej zadlženosti miest je pozitívnym signálom pre stabilitu verejných financií. Dôležité však je, aby samosprávy pokračovali v zodpovednom hospodárení a dôsledne zvažovali nové úverové zaťaženie.“
Podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy nesmie celková suma dlhu obce alebo mesta prekročiť 60 percent skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. V prípade prekročenia stanovených limitov hrozia samospráve sankčné mechanizmy vrátane povinnosti prijať ozdravný režim.
Ekonomickí analytici upozorňujú, že samotná výška dlhu nemusí automaticky znamenať problém, pokiaľ sú prostriedky využité na rozvojovú infraštruktúru, energetické úspory či modernizáciu služieb. Kľúčová je schopnosť mesta splácať záväzky bez ohrozenia základných verejných služieb.
Vývoj zadlženosti miest bude v nasledujúcich rokoch závisieť od výnosu podielových daní, inflácie, cien energií a od schopnosti samospráv efektívne čerpať eurofondy. Pre obyvateľov miest zostáva podstatné, aby finančné riadenie ich samosprávy zabezpečovalo stabilitu, rozvoj aj kvalitu verejných služieb.
zdroj: MINF, Štatistický úrad Slovenskej republiky, DataCentrum
Foto: Dreamstime
